Goral traditional Songs

V lete roku 1611 poveril zemepán Juraj Horváth z Plavča, majiteľ väčšej časti Zamaguria, aj Nedeckého a Plaveckého hradu, šoltýsa Lukáša Malczova z Czarnej Gory (založenej 20 rokov predtým), aby dal vyklčovať les Frankovku v doline Frankovského potoka a usadil tam 20 osadníkov na kopaničiarskom práve. Vznikla tu dedina s názvom Possessia Frankowka. Na 20 rokov bola oslobodená od poddanských povinností, potom podliehala nedeckému panstvu, spolu so susednou obcou Franková, založenou už v roku 1301 šoltýsom Michalom Frankom z Vlkovej, ktorý vtedy dostal do daru od magistra Kakaša z rodu Berzevici 64 lánov lesa v doline okolo spomenutého potoka, aby tu osadil 30 rodín. Prvotný názov obce, ktorá tu vznikla, bol Frankvagas – Frankova poruba. Obidve dediny sa v 17. storočí postupne odčlenili na Veľkú a Malú Frankovú, ktorú miestni obyvatelia v goralskom nárečí dodnes nazývajú Frankovky. Je to najvyššie položená obec Zamaguria – jej stred má nadmorskú výšku 760 m. Je reťazovite rozložená pozdĺž potoka, obklopená horami: Magurka, Solisko, Ždiarsky vrch a Furmanec. Hoci je dva kilometre dlhá, patrí medzi najmenšie zamagurské dediny; má 54 domov, z ktorých č asť slúži svojim majiteľom už len ako dovolenkové sídlo. V súčasnosti má okolo 200 obyvateľov, väčšinou v dôchodkovom veku. Nechýba však ani mládež, ktorá je veľmi aktívna. Školopovinní žiaci navštevujú základnú školu v obci Spišské Hanušovce, lebo miestna škola bola pre malý počet žiakov zrušená ešte pred vyše dvadsiatimi rokmi. Starší žiaci študujú na učilištiach alebo stredných školách v Spišskej Starej Vsi a v Kežmarku. V rodnej obci si založili folklórny súbor Frankovčan, ktorý úspešne vystupuje na slovenských festivaloch i v priľahlom poľskom regióne.
Aktivita mladých sa začala v nedávnych rokoch na tvorivých dielňach, ktoré v Malej Frankovej viedli akad. sochárka Katarína Slivková, akad. maliar Tomáš Čepek,výtvarníčka animovaných filmov p. Monika Trajterová a študenti výtvarného oboru, súrodenci Paulína, Juraj a Kristína Slivkoví. Ich stará mama Oľga Slivková učila deti a miestnu mládež v rámci týchto dielní goralské piesne, rozprávky a príbehy, ktoré v Malej Frankovej zaznamenala spolu s manželom, režisérom a etnografom Martin om Slivkom ešte koncom 50. rokov minulého storočia, od vtedy vyše 80 ročnej speváčky Žofie Čarnogurskej. V tom čase si ich pamätala už iba ona, ale dnes ožíva medzi mládežou nebývalý záujem o staré folklórne tradície. V cezhraničnej spolupráci sa najmä na folklórnych festivaloch stretávajú mladí z poľskej i slovenskej strany goralského regiónu. Miestny úrad v Malej Frankovej preto požiadal Visegrádsky fond o finančnú podporu na vydanie CD nahrávky starých goralských piesní v podaní miestnych spevákov a muzikantov. Takto sa znovuoživené vzácne piesne budú môcť opäť dostať medzi ľudí a priblížiť im hodnoty vytvorené ich predkami.

Článok pre Podtatranské noviny uverejnený dňa 20. 05. 2014

Obec Malá Franková

Goralaské tradičné piesne

„Objavený poklad“

Pred vyše polstoročím boli v zamagurských dedinách tradičné goralské piesne už skoro zabudnuté. Ostávali len v pamäti najstarších ľudí, ako občasné spomienky na mladosť. Zberateľom robilo problém ich zapisovanie, lebo goralský dialekt má viaceré starobylé hlásky a koncovky, odlišné od slovenských aj od poľských. A prekážkou bola aj odrezanosť od sveta: dediny sú vzájomne oddelené horskými hrebeňmi a goralmi obývaný región je od konca prvej svetovej vojny štátnou hranicou rozdelený medzi Slovensko a Poľsko. Ale stáročiami vytvorená ľudová kultúra, hmotná i duchovná, ostáva spoločná dodnes. Je svojrázna, lebo jej nositeľov, goralov, formovala tatranská príroda, v ktorej žili: horské doliny, smrekové lesy, poľany. Toto prostredie im dávalo aj živobytie: v minulosti to bolo pastierstvo, drevorubačstvo, furmanka, a ako to už býva v pohraničných horách, aj pašeráctvo a zbojníctvo. Celý ten tradičný svet už zanikol, a bohatosť jeho piesní by bola zanikla s ním, ale technika, ktorá Keď k nej prišiel Martin aj so svojou budúcou manželkou Oľgou nahrávať, pre starobu už neschádzala Nové CD s názvom Goralské tradičné piesne sa bude prezentovať začiatkom júna v spomenutých dvoch vytláčala tradíciu, priniesla zároveň aj jej uchovanie: vynález magnetofónu. S jeho pomocou zachytil etnograf a filmár Martin Slivka v zapadnutej goralskej dedinke Malej Frankovej v roku 1954 jedinečné staré piesne od Žofie Čarnogurskej, vtedy už vyše 80ročnej. V dedine ju volali „čotka Kuľavka“, lebo bola od detstva chromá. Nemohla tancovať ako iné dievky v jej veku, preto tým viac sledovala piesne muzikantov a predspevy tanečníkov, svadobné spevy, uspávanky, zapamätala si všetky nôty pastierov, dievčat pri poľných prácach, a celý ten hudobný poklad si uložila do pamäti aj do srdca. z postele, ale duševne bola nesmierne čulá, veselá, lebo tie piesne ju držali vo svete jej mladosti. Zatlieskala od radosti rukami a zvolala: „Veď ja už roky Pána Boha prosím, aby ma nevzal na druhý svet skôr, než ja tie pesničky neodovzdám ľuďom, lebo ony musia ostať medzi nimi, nesmú odísť so mnou.“ Pán Boh ju vyslyšal, ale trvalo ešte rovných 60 rokov, kým sa tie jej pesničky znova narodili. Prichádzajú medzi ľudí v roku 2014, kedy syn a nevesta manželov Slivkových vo svojej firme Attack film s.r.o. prehrali časť z nich na CD nosič a dali prespievať súčasným zamagurským folklórnym súborom: Maguranke zo Spišskej Starej Vsi, vedenej Petrom Zelinom, pridruženému detskému súboru Pieniny, Kutníčkovi zo Spišských Hanušoviec pod vedením Anny Kostkovej, súboru Frankovčan z Malej Frankovej pod vedením Jána Ľacha a na poľskej strane súboru Zelený javor v Krempachoch, ktorý vedie Maria Wnęnk. Je nesmierne potešujúce, s akým nadšením sa títo mladí speváci a muzikanti podujali znovu oživiť zabudnuté piesne. Treba vyzdvihnúť aj veľkú iniciatívu dvoch organizátorov, ktorí sa obrátili na Medzinárodný visegradský fond so žiadosťou o financovanie projektu na záchranu goralských tradičných piesní: starostu obce Malá Franková Jozefa Kromku a wojta gminy Lapsze Nizne, mgr. Pawla Dziubanu. Fond vyhovel ich žiadosti a poskytol grant na tento záslužný kultúrny čin. Patrí mu za to od všetkých goralov srdečná vďaka! obciach. Z nich sa potom bude distribuovať do súborov, obecných úradov a základných škôl v goralskom regióne po oboch stranách poľsko-slovenskej hranice. Treba dodať, že veľká časť toho vzácneho piesňového pokladu, zozbieraného pred polstoročím i v ďalších dedinách Zamaguria, čaká naďalej na darcu, ktorý by zafinancoval jeho zverejnenie na CD nosiči a v spevníku. Pokiaľ ostávajú na mg pásoch, hrozí im znehodnotenie aj vplyvom zemského magnetizmu. Verme však slovám básnika Andreja Sládkoviča, že „diamant v hrude nezhnije“!

Oľga Slivková PhDr.

Ukážky piesní s notami - ľudové piesne

Nahrávanie v kostolíku

Obal CD

POZVANIE DO POĽSKA

Prezentácia a uvedenie CD v Poľsku dňa 01. 06. 2014 - Lapsze Nizne

Príhovor starostu obce Malá Franková p. Jozefa Kromku

Symbolické uvedenie CD do života starostom obce Malá Franková a partnerom projektu wojtom gminy Lapsze Nizne Mgr. Pawlom Dziubanom.

Pohľad do hľadiska.

Vystúpenie FS Maguranka zo Spišskej Starej Vsi - účastník projektu

Vystúpenie FS Zeliony javor z Poľska - účastník projektu.

POZVANIE DO MALEJ FRANKOVEJ

Prezentácia a uvedenie CD dňa 08. 06. 2014 v Malej Frankovej

Obec Malá Franková.

Starosta obce Malá Franková pán Jozef Kromka pri otvorení Popoludnia goralských tradičných piesní.

Logo visegradského fondu.

Moderátorka podujatia Paulína Gemzová

Účinkujúce detí zo ZŠ Spišské Hanušovce

Účinkujúci Ing. Ján Kostka - riaditeľ ZŠ v Spišských Hanušovciach

Účinkujúca skupina zo Spišských Hanušoviec - spev

FS Frankovčan

Deti zo Spišských Hanušoviec

Rozosmiatí diváci

Prezentácia CD so všetkými vedúcimi súborov: Ing. Anna Kostková, Ján Ľach, PhDr. Oľga Slivková, Mgr. Roman Šemrák, Peter Zelina, Simona Bombarová, Jozef Kromka